Redakcia Eurostav, september 2025
Európska únia prijala v máji 2024 novú podobu smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), ktorej cieľom je urýchliť znižovanie emisií a priblížiť sa k cieľu klimatickej neutrality do roku 2050. Podľa SKGBC by sa malo pripomienkové konanie k transpozícii začať už v najbližších týždňoch.
Zhrňme, čo nová smernica EPBD prináša. Ide o jasný rámec, ktorý mení udržateľnosť z dobrovoľného prístupu na legislatívnu povinnosť. Slovenské stavebníctvo sa tak nachádza na začiatku transformačného obdobia, ktoré určí jeho budúcu konkurencieschopnosť. Pre tých, ktorí sa pripravia včas, sa otvárajú významné príležitosti – od lepšieho prístupu k financovaniu až po posilnenie pozície na trhu. Transpozícia smernice EPBD do národnej legislatívy musí byť ukončená najneskôr do 29. mája 2026.
Hlavné požiadavky smernice
- Budovy s nulovými emisiami (ZEB)
Od roka 2028 budú musieť všetky nové verejné budovy spĺňať kritériá tzv. budov s nulovými emisiami. Od roka 2030 sa táto povinnosť rozšíri aj na všetky ostatné nové stavby. To si vyžiada komplexný prístup k výberu stavebných materiálov, technológií a energetických riešení.
- Renovačné trajektórie rezidenčného fondu
Do roka 2030 sa musí priemerná primárna spotreba energie v obytných budovách znížiť o 16 % (oproti roku 2020) a do roka 2035 až o 20 – 22 %. Viac než polovica tohto zlepšenia sa musí dosiahnuť renováciou najhoršie hodnotených budov – konkrétne 43 % energeticky najmenej efektívneho fondu.
- Minimálne štandardy pre nebytové budovy (MEPS)
Po prvýkrát sa zavádzajú povinné minimálne energetické štandardy aj pre nebytové budovy. Členské štáty budú musieť určiť prahové hodnoty a zabezpečiť postupnú renováciu objektov, ktoré dnes patria medzi energeticky najnáročnejšie.
- Pasporty obnovy a databáza budov
Do mája 2026 musí Slovensko zriadiť národnú databázu energetickej hospodárnosti budov. Pasporty obnovy poskytnú vlastníkom detailné informácie o stave budov a odporúčania na ich modernizáciu, čo zjednoduší prístup k financovaniu a plánovanie investícií.
Vplyv na Slovenské stavebníctvo
Legislatíva:
Transpozícia smernice si vyžiada novelizáciu viacerých zákonov vrátane stavebnej legislatívy a energetických noriem. Presné parametre NZEB a ZEB bude potrebné určiť v národných predpisoch.
Kontrolné mechanizmy:
Bude potrebné posilniť inštitúcie zodpovedné za dohľad a kontrolu, vrátane školení odborníkov a certifikácie projektov.
Financovanie:
Investície do kvalitnej izolácie, obnoviteľných zdrojov a moderných technológií budú vysoké, preto bude kľúčová dostupnosť dotácií a fondov EÚ, ako aj daňových úľav.
Trh a konkurencieschopnosť:
Firmy, ktoré sa včas prispôsobia novým požiadavkám, získajú výhodu – či už pri verejných zákazkách, alebo v súkromných projektoch.
Odborná pripravenosť:
Architekti, projektanti a stavebné firmy budú musieť zvládnuť nové metodiky výpočtu energetickej náročnosti a začleniť moderné technológie do svojich riešení.
Odporúčania pre prax
- Začať s analýzou už teraz
Zhodnotiť, do akej miery sú aktuálne projekty a procesy v súlade s budúcimi požiadavkami. - Sledovať legislatívny vývoj
Aktívne sa zapájať do odborných diskusií a pripomienkových konaní. - Pripraviť sa na využitie dotačných schém
Včasná príprava projektov môže zvýšiť šancu na získanie financií z európskych a národných zdrojov, - Budovať odborné kapacity
Investovať do školení a certifikácií, aby odborníci vedeli efektívne implementovať nové pravidlá.
KĽÚČOVÉ TERMÍNY PODĽA NOVEJ SMERNICE EPBD
-
29. máj 2026 – Transpozícia smernice EPBD do slovenskej legislatívy musí byť ukončená.
-
2026 – Zriadenie národnej databázy energetickej hospodárnosti budov a zavedenie pasportov obnovy.
-
2028 – Všetky nové verejné budovy musia byť budovami s nulovými emisiami (ZEB).
-
2030 – Povinnosť ZEB pre všetky nové budovy bez rozdielu vlastníka.
- 2030 – Zníženie priemernej primárnej spotreby energie v rezidenčných budovách o 16 % oproti roku 2020.
- 2035 – Zníženie spotreby energie v rezidenčných budovách o 20 – 22 % oproti roku 2020.
- 2035 – Viac než 55 % renovácií musí byť realizovaných na 43 070 energeticky najhorších budovách.
Zdroj: Redakcia Eurostav, september 2025