EUROSTAV január/február 2025
Pavol Pohanka, ESG Manager v CLA Slovakia
V poslednom období sa téma udržateľnosti čoraz viac dostáva do popredia vo všetkých oblastiach života. Jej význam rastie nielen v dôsledku pretrvávajúcich klimatických a sociálnych zmien, ale aj vďaka legislatívnym požiadavkám, ktoré sa neustále menia, vyvíjajú a sprísňujú.
Napriek množstvu školení, seminárov a prednášok zostáva pre mnohé firmy pochopenie tejto problematiky náročné a rovnako náročné je identifikovať, čo od nich nová legislatíva vlastne vyžaduje. Niet sa čomu čudovať – legislatívne zmeny majú komplexný charakter a ich zavedenie do praxe nie je otázkou dní, ale mesiacov.
Nové ESG pravidlá sa pritom môžu týkať aj firiem, ktoré nemajú povinnosť vykazovania. Tlak môže prísť od materskej spoločnosti, obchodných partnerov alebo bánk. Aj preto je výhodné sa v téme zorientovať.
Čo je udržateľnosť?
Udržateľnosť sa týka spôsobu, akým využívame zdroje – prírodné, ekonomické aj sociálne. Jej hlavnou myšlienkou je efektívne využívanie zdrojov s minimálnymi negatívnymi vplyvmi tak, aby bola zabezpečená ich dostupnosť aj v budúcnosti.
Organizácia Spojených národov (OSN) predstavila v roku 2004 koncept ESG (Environmental, Social and Governance), ktorý rozdeľuje udržateľnosť do troch hlavných oblastí:
- Environmentálna – ochrana životného prostredia (napr. znižovanie emisií CO₂, ochrana vodných zdrojov, používanie recyklovateľných obalov).
- Sociálna – starostlivosť o zamestnancov a spoločnosť (napr. vzdelávanie, bezpečnosť pri práci, rovnosť príležitostí, angažovanosť v komunite).
- Riadenie a správa (Governance) – transparentnosť a efektívne vedenie spoločnosti (napr. protikorupčné politiky, transparentné rozhodovanie, riadenie vzťahov s dodávateľmi).
Nové pravidlá – smernica CSRD
Európska smernica Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD) zásadne mení pravidlá hry. Podnikom ukladá povinnosť vykazovať údaje o udržateľnosti v rámci svojich výročných správ a to vo všetkých troch kategóriách ESG. Cieľom smernice je zabezpečiť, aby boli udržateľnostné údaje presné, zrozumiteľné a porovnateľné. Nové štandardy ESRS definujú detailné požiadavky na obsah aj rozsah týchto informácií.
ESG sa stáva kľúčovou témou pre firmy všetkých veľkostí. Nové legislatívne požiadavky, najmä smernica CSRD, zavádzajú povinnosť vykazovať údaje o udržateľnosti ako súčasť výročných správ. Ako sa zmení podnikateľské prostredie pod vplyvom nových štandardov ESRS? V našom ESG seriáli na rok 2025 vám priblížime všetky dôležité aspekty, ukážeme konkrétne postupy implementácie a poradíme, ako sa na tieto zmeny efektívne pripraviť.
Napriek množstvu školení, seminárov a prednášok zostáva pre mnohé firmy porozumenie tejto problematike náročné a rovnako je náročné identifikovať, čo od nich nová legislatíva vlastne vyžaduje. Niet sa čomu čudovať – legislatívne zmeny majú komplexný charakter a ich zavedenie do praxe nie je otázkou dní, ale mesiacov. Navyše, zmeny sa môžu týkať aj spoločností, ktoré nespĺňajú kritériá na povinné vykazovanie informácií o udržateľnosti. Aj v takých prípadoch je výhodné zorientovať sa v téme a predísť využitiu poradenstva od firiem sľubujúcich „zázračné riešenia“ za neúmerne vysoké provízie.
V našom ESG seriáli, ktorý bude prebiehať počas roka 2025, si povieme o jednotlivých aspektoch zmien a ozrejmíme si postupy, ktoré možno aplikovať v záujme efektívneho procesu implementácie.
Čo je udržateľnosť?
Udržateľnosť sa týka spôsobu, akým využívame zdroje – prírodné, ekonomické alebo sociálne. Jej hlavnou myšlienkou je ich efektívne využívanie s minimálnymi negatívnymi vplyvmi tak, aby bola zabezpečená ich dostupnosť aj v budúcnosti.
Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 2004 predstavila koncept ESG (skratka z anglického Environmental, Social and Governance), ktorý rozdeľuje udržateľnosť na tri hlavné oblasti:
- Environmentálnu – zameranú na ochranu životného prostredia (napr. znižovanie emisií CO₂, ochranu vodných zdrojov, používanie recyklovateľných obalov).
- Sociálnu – týkajúcu sa starostlivosti o zamestnancov a spoločnosť (napr. vzdelávanie zamestnancov, bezpečnosť pri práci, rovnosť príležitostí, angažovanosť v komunite).
- Riadenie a správu (Governance) – orientovanú na transparentnosť a efektívne vedenie spoločnosti (napr. protikorupčné politiky, transparentnosť rozhodovania alebo riadenie vzťahov s dodávateľmi).
Nové pravidlá – smernica CSRD
Európska smernica Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD) stanovuje firmám povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti v spomínaných troch kategóriách ESG. Cieľom smernice je zabezpečiť, aby boli tieto údaje presné, zrozumiteľné a porovnateľné.
Prvá etapa (2024)
Firmy musia zahrnúť údaje o udržateľnosti do svojich výročných správ za finančný rok 2024. Momentálne prebieha obdobie, keď tieto správy vypracúvajú po prvýkrát.
Druhá etapa (2025)
- Druhá fáza zahŕňa všetky veľké spoločnosti, ktoré spĺňajú aspoň dve z nasledujúcich kritérií:
obrat presahuje 50 miliónov eur,
majetok je vyšší ako 25 miliónov eur,
priemerný prepočítaný počet zamestnancov presahuje 250. - Tieto spoločnosti musia začať zbierať údaje o udržateľnosti v roku 2025 tak, aby ich mohli začleniť do svojich výročných správ, ktoré budú pripravovať v roku 2026.
Tretia etapa (2026)
V tejto fáze sa pravidlá rozšíria na kótované malé a stredné podniky (MSP), malé úverové inštitúcie a kaptívne poisťovne. Tieto subjekty budú povinné zverejniť informácie o udržateľnosti za účtovné obdobie 2026.
Štvrtá etapa (2028)
Posledná fáza sa týka spoločností so sídlom mimo Európskej únie, ktoré v rámci EÚ generujú obrat vyšší ako 150 miliónov eur a zároveň tu majú dcérsku spoločnosť alebo organizačnú zložku. Tieto firmy budú povinné reportovať informácie o udržateľnosti od finančného roku 2028.
Postupné zavádzanie pravidiel zohľadňuje rôznorodosť spoločností a ich pripravenosť na vykazovanie informácií o udržateľnosti.
Požiadavky na vykazovanie informácií podľa smernice CSRD
Smernica CSRD neukladá podnikom povinnosť meniť svoje správanie na udržateľné. V skutočnosti kladie dôraz na poskytovanie jasných, spoľahlivých a porovnateľných informácií o ich činnosti. Tieto údaje pomáhajú investorom, obchodným partnerom a ďalším zúčastneným stranám získať prehľad o úrovni udržateľnosti spoločností a identifikovať potenciálne riziká.
Podľa smernice musia podniky poskytovať komplexné informácie o svojich obchodných modeloch a stratégiách, pričom sú povinné pokryť najmä tieto oblasti:
- Odolnosť proti rizikám a príležitostiam
Hodnotenie, ako sú obchodný model a stratégia pripravené čeliť rizikám spojeným s udržateľnosťou a ako využívajú potenciálne príležitosti. - Plány na podporu udržateľnosti
Zahŕňajú opatrenia a finančné a investičné plány zamerané na zosúladenie obchodných aktivít s prechodom na udržateľnú ekonomiku. Zohľadňuje sa aj potenciálne využívanie fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa a plyn. - Zohľadnenie vplyvov zainteresovaných strán
Transparentnosť v tom, ako spoločnosti zohľadňujú potreby a záujmy zamestnancov, zákazníkov, komunity i iných dotknutých subjektov a aký vplyv majú ich aktivity na udržateľnosť. - Úloha vedenia
Opis úlohy správnych, riadiacich a dozorných orgánov pri zavádzaní stratégie udržateľnosti vrátane ich odborných znalostí a prístupu k potrebným zručnostiam. - Politiky a stimuly
Informácie o politikách a motivačných nástrojoch na podporu udržateľnosti, ktoré spoločnosť aplikuje vo vzťahu k zamestnancom, partnerom alebo k ďalším zainteresovaným osobám. - Postupy náležitej starostlivosti
Mechanizmy na identifikáciu, prevenciu a riešenie negatívnych vplyvov v rámci činnosti spoločnosti, jej hodnotového reťazca a dodávateľských vzťahov.
Je nutné zvážiť aj okolnosti za hranicami firmy
Jednou z najdôležitejších zmien je povinnosť zahrnúť do správy o udržateľnosti informácie nielen o vlastných činnostiach, ale aj o aktivitách dodávateľov a odberateľov. Spoločnosti tak musia vykazovať niektoré údaje o významných vplyvoch, rizikách a príležitostiach za celý hodnotový reťazec.
Príklady:
- Výrobca elektroniky bude musieť sledovať emisie CO₂ vzniknuté pri výrobe súčiastok dodávaných externými partnermi.
Kozmetická firma bude povinná posúdiť riziko spojené s používaním palmového oleja z oblastí ohrozených nelegálnym odlesňovaním. - Získavanie týchto informácií si vyžaduje nové prístupy a technológie, čo zvyšuje komplexnosť týchto zmien. Tento proces môže zároveň významne ovplyvniť obchodné vzťahy, pretože spoločnosti schopné a ochotné transparentne vykazovať údaje o udržateľnosti získajú konkurenčnú výhodu. Naopak, firmy, ktoré tieto požiadavky nesplnia, môžu byť vylúčené z dôležitých obchodných partnerstiev.
Hlavným cieľom smernice CSRD je stanoviť povinnosti vykazovania pre veľké subjekty, čím sa vytvára tlak na ich menších obchodných partnerov, aby zvyšovali svoju transparentnosť a prispôsobili sa princípom udržateľnosti.
Ako postupovať pri konsolidácii?
Dcérske spoločnosti v rámci EÚ môžu byť oslobodené od povinnosti individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti, ak sú tieto údaje zahrnuté v konsolidovanej správe o udržateľnosti ich materskej spoločnosti. Na to, aby však mohli využiť túto výnimku, musia splniť nasledujúce podmienky:
- Uvedenie informácií vo výročnej správe
Dcérske spoločnosti musia vo svojej výročnej správe uviesť:
názov a sídlo materskej spoločnosti,
• odkaz na webovú stránku, kde je dostupná konsolidovaná správa o udržateľnosti materskej spoločnosti vrátane správy auditora,
• vyhlásenie, že využívajú oslobodenie od individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti. - Podmienky pre materské spoločnosti mimo EÚ
Ak materská spoločnosť sídli mimo Európskej únie, výnimka je možná len v prípade, že táto spoločnosť zverejňuje informácie o udržateľnosti podľa európskych štandardov (ESRS) alebo podľa medzinárodných štandardov, ktoré sa považujú za rovnocenné.
Ak takáto správa neexistuje, dcérske spoločnosti majú dve možnosti:
- vypracovať individuálnu správu o udržateľnosti, vytvoriť tzv. umelý rozsah konsolidácie, kde konsolidované vykazovanie informácií zabezpečí entita s najväčším obratom v rámci skupiny.
- Veľké spoločnosti, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovaných trhoch členských štátov, nemajú možnosť využiť výnimku z individuálneho vykazovania. Tieto spoločnosti musia vždy poskytovať vlastné správy o udržateľnosti.
Legislatívne pozadie
Pred prijatím smernice CSRD existovala legislatíva, ktorá sa venovala vykazovaniu informácií o udržateľnosti. Smernica Non-Financial Reporting Directive (NFRD) z roku 2014 zaväzovala subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami zverejňovať tzv. nefinančné informácie.
Problémom však bola nejasnosť a strohosť požiadaviek, čo viedlo k nedostatočnej kvalite vykazovaných informácií, neschopnosti spoľahlivo ich porovnať a v niektorých prípadoch k tzv. „greenwashingu“ (t. j. k zneužívaniu udržateľnosti na marketingové účely).
Smernica CSRD priniesla okrem prísnejších podmienok a širšieho okruhu dotknutých firiem aj zmenu v terminológii, a tak sa z nefinančných informácií stali „informácie o udržateľnosti“.
Dôvod je prostý – pri slove „nefinančné“ sa okamžite vytrácala pozornosť osôb na kľúčových pozíciách.
Zmena pomenovania má zdôrazniť, že informácie, hoci nefinančného charakteru, majú priamy dopad na finančný svet.
Dva základné piliere CSRD: Parížska dohoda a Zelená dohoda
- Zelená dohoda EÚ (2020)
Zameriava sa na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v EÚ do roka 2050. Slúži ako rámec na prijímanie ďalších legislatívnych opatrení, ako je nariadenie SFDR či smernica CSDDD. - Parížska dohoda (2015)
Tento dokument prijatý OSN si kladie za cieľ obmedziť globálne otepľovanie maximálne na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou (t. j. s rokmi 1850 – 1900). Hoci bol tento cieľ stanovený na rok 2100, už v januári 2025 obletela informácia, že hranica bola v roku 2024 prekročená, čo prekonalo aj najpesimistickejšie predpoklady vedcov. Práve prekročenie tejto hranice sa vo vedeckej obci považuje za potenciálne nebezpečenstvo enormného prehĺbenia dôsledkov klimatických zmien.
Je predpoklad, že práve to prinúti štáty (nielen v rámci EÚ) k striktnejšiemu prístupu v oblasti ochrany životného prostredia.